Zistil som, že Američania nie sú vôbec hanbliví. Nemajú problém sa človeku len tak prihovoriť. Nielen, že sa prihovoria, oni vám hneď chcú so všetkým pomôcť, poradiť. Európanovi to možno príde podozrivé, no vyzerá to, že oni to myslia vážne. Ako som na to prišiel? Tak, že sa mi podobná situácia stala nie jeden krát, ale rovno niekoľko krát. Začnem príhodou z McDonaldu.
Jeden podvečer som dostal chuť na burger, tak si hovorím, že idem do mekáču. Prišiel som tam, objednal som si, dostal som svoj burger, otočil som sa a očami hľadám nejaké dobré miesto na sedenie. Jedno som našiel, tak som sa k nemu vybral, avšak zazrel som jedného chlapíka ako sa pozerá na mňa a kýva mi, aby som k nemu prišiel. Pozerám naňho, v živote som ho nevidel, nepoznám ho, hovorím si, že čo ten chce, no ale išiel som k nemu, veď no problem. Prišiel som k jeho stolu a on sa ma hneď pýta: What´s the sign on your bag? (Mal som cez plece tašku s veľkým znakom Converse.) Tak som mu ju ukázal, že Converse. On mi vraví: Are you fuc*ing cowboy? Hovorím, že nie, nie som. Podľa môjho prízvuku zbadal, že nie som z USA, tak jeho ďalšia otázka bola, odkiaľ som. Odpovedal som a on, že si mám k nemu sadnúť. Tak som si sadol vedľa asi 50 ročného Američana a začali sme sa rozprávať. Hovoril, že minulý rok stretol jednu mladú Češku, ktorá tu bola tiež na prázdninách, zistil od nej, že študovala za zubárku a keď sa dozvedel, koľko zarábajú zubári v Čechách, tak jej hovorí, aby zostala v Amerike. Že tam zubárov treba a zarobí x-krát viac. Spomínal mi, že jej hneď odporúčal dobrú školu, kam by mala chodiť a že potom bude celý život spokojná a zabezpečená. Opýtal sa ma, čo študujem ja. Hovorím mu, že bankovníctvo a on hneď na to: Uhmm, big money. Vravel, že na Slovensku si určite v bankovníctve nezarobím toľko, čo by som zarobil tu. Že America is greatest country in the world. ( patrioti J ) Hovorí mi, aby by som tu počas leta robil v banke, že by som zarobil o polovicu viac ako zarábam teraz, ja mu na to, že ale moja angličtina nie je taká, aby som robil v banke. Zdvihol oči a jeho odpoveď bola: Rozumieš mi, keď ti niečo hovorím v angličtine? Rozumieš. Ja tebe rozumiem tiež, takže by si tam mal robiť a nebáť sa toho. (Toto je typické americké, oni nevidia prekážky, oni vidia riešenia a cestu ako sa k nim dopracovať.) Hneď mi začal radiť, na akú školu by som mal chodiť, že sa volá Stockton University a je neďaleko. Vytiahol z peňaženky nejakú cudziu vizitku, na druhú stranu napísal svoje meno, číslo a hovorí mi: Budúci týždeň sa mi ozvi, pôjdem s tebou a pomôžem ti tú školu vybaviť. Na vizitku pripísal: I will go with you, no problem.
Síce sa ma na názor, či chcem v USA študovať po tom, čo som skončil školu na Slovensku nepýtal, bolo to celé od neho milé. Rozumiete tomu? Cudzí človek, ktorý vás vidí prvý krát v živote vám takto chce pomôcť. Nielen poradí, ale dokonca pôjde s vami priamo na miesto a pomôže vybavovať. Tu tí ľudia rozmýšľajú trochu inak ako na Slovensku...
Ďalšia podobná príhoda sa nám stala, keď sme boli na chicken wings v Charlie´s. To je reštaurácia taká typická americká, kde vojdete, v strede máte bar, ktorý je obkolesený vysokými stoličkami, môžete sedieť a jesť tam alebo pri niektorom z mnohých stolov naokolo. Na stenách sú obrazovky a beží tam baseball. V reštaurácia sedia bradatí chlapi so šiltovkami a flanelovými košelami a s pivom v ruke sledujú svojich obľúbencov Phillies. Potom ako sme sa najedli, sme vyšli von a sadli si na lavičku. Vonku bol síce večer, no veľmi príjemne, načo by sme predsa chodili domov. Rozprávame sa a z dverí vyjde chlapík, tiež so šiltovkou, mohol mať cez 40 a dobré držanie tela. Začal sa s nami rozprávať (veď prečo nie, sme v Amerike :D ). Pýtal sa nás odkiaľ sme, kde pracujeme, koľko nám platia a tak podobne. O sebe nám povedal, že bol vojak, teraz robí v nejakom hoteli v Ocean City, hneď nám začal ponúkať robotu, že by sme tam zarobili viac ako zarábame teraz a ak by sa nám to pozdávalo, máme prísť do hotela XY a pýtať sa naňho. Proste ďalší cudzí človek, ktorý vám len tak chce pomôcť.
Ďalšia príhoda sa nám stala včera, keď sme išli autobusom z Atlantic City. Kúsok od nás sedel jeden pán, v ušiach mal slúchadlá a počúval hudbu. Pozrel na nás, vytiahol si slúchadlá a prihovoril sa. Dozvedeli sme sa od neho, že ide z Manhattanu, kde robí sprievodcu v autobuse, ktorý vozí turistov po pamiatkach. Pýtal sa nás, kam chceme na konci nášho pobytu cestovať, dával nám odporúčania kam ísť, kam neísť, kde sa máme ubytovať, aby sme to nemali príliš drahé. Dal nám dokonca aj prospekt s New Yorskými atrakciami a mapou, že nám to pomôže. Bola s ním veľká sranda, bol to ten typický crazy American, expresívny človek, ktorý veľa gestikuloval, srandoval a trepal dve na tri, aby rozosmial troch mladých Slovákov. Ďalší príklad otvoreného človeka, ktorý nemá problém prihovoriť sa vám aj keď vás absolútne nepozná a radiť vám, aby váš tunajší pobyt bol čo najviac fajn.
Zamýšľam sa nad tým, čo tunajšieho človeka núti k tomu, aby druhému z dobrého srdca radil. Pretože na Slovensku sa s takýmito prípadmi takmer nestretnete. Inde v Európe je to myslím podobné ako na Slovensku. Tu sú tí ľudia otvorenejší, usmievavejší, spokojnejší. Kamarát Edo mi hovorí, že je to tým, že tu ľudia zarábajú oveľa väčšie peniaze. Tu má človek priemerný plat cez 4000 USD. Áno, potraviny stoja trochu viac ako u nás doma, no nie až tak odlišne. Auto tu napríklad kúpite skoro za toľko, čo v Európe. A kým na Slovensku človek musí pracovať v niekoľko rokov na to, aby si auto mohol kúpiť, tu ho má človek z niekoľkých mesačných výplat. Tu sa na vás v obchodoch ľudia usmievajú a sú milí, veď zarobia 10 a viac dolárov na hodinu. Vedia, že keď prídu domov, môžu si bez problémov kúpiť to, čo chcú a nemusia sa strachovať o to, čo do úst. Avšak nie je to iba o platoch. Keď to už porovnávam s Európou, napr. v Nemecku a v západných EU krajinách ľudia tiež zarábajú dobre, no neprihovoria sa vám s tým, že vám idú radiť, aby vám v ich krajine bolo dobre. Amerika sa prezentuje ako krajina neobmedzených možností a tunajší ľudia to aj tak berú, vedia, že tu je možné všetko a že môžu žiť svoje americké sny. Moje vysvetlenie toho, že USA sú krajina neobmedzených možností je to, že je tu takmer 400 miliónový trh potenciálnych zákazníkov a liberálne prostredie čo sa týka podnikania, (len v samotnom malom mestečku Ocean City, kde som, je toľko milionárov, že jeden by tomu neveril. Avšak nepredstavujte si milionárov na slovenský spôsob. Tu je milionár každý, kto má nejaký obchod- či s oblečením, so zmrzlinou, kto má platené parkovisko a pod.) Tu ľudia vedia, že podnikať sa tu dá bez problémov a zarobiť veľké peniaze tiež. Čiže národnú identitu majú, možnosti majú tiež, odvahu v sebe zakorenené tiež. Ako som už spomínal, tunajší ľudia nevidia prekážky, vidia možnosti a riešenia, vezmime si z nich príklad.
